V tureckom sede si v detskej izbe pochutnávam už na treťom imaginárnom koláči, rajčinovej polievke, látkovom kurati, drevenom vajíčku a chytám sa za brucho, že je plné. Tvárim sa, že ma páli káva, ktorá v pohári nie je a s obrovským záujmom čítam dokola tú istú rozprávku akoby som nepoznala jej koniec. To sú obyčajné veci. Ničím sa nevymykajú normálu, sú prudko stereotypné a zároveň tak obyčajne krásne. A ja som veľmi šťastná, že mám taký obyčajný život plný obyčajných vecí. Pri Dorotke som to brala ako samozrejmosť a často ma to nudilo, pri Grétke som asi dozrela (ten lepší výraz pre zostarla) a viem, že tie obyčajné veci sú všetkým len nie samozrejmosťou a znamenajú veľa pre všetkých, ktorí sú toho súčasťou….
Chcem ale premostiť k fotografiám, čo mi občas chvíľu v príspevkoch trvá a občas sa vôbec ani nepodarí. Pokračovať však budem naďalej v “obyčajnom” duchu. Častokrát si lámem hlavu, kam znova zobrať dievčatá aby to bolo pre ne zaujímavé a aby aj fotolokácia bola pútavá. Tentokrát sme sa vybrali celkom obyčajne za mesto, na prašnú cestu, 10min od domu, bez zbytočných kulís. Úplne im postačilo vypustiť ich voľne do priestoru, kde nemusia sledovať autá, cyklistov a žiadne nástrahy.
Obuté v strieborných kožených Enfant topánkach, ktoré už dlhšie obdivujem na instagrame a teraz ich konečne máme doma (na Slovensku) vďaka Little hipster shopu. Aj tie sú svojim spôsobom úplne obyčajné a práve také sa najťažšie hľadajú, bez všetkých ozdôb a zbytočných “čačiek”. Mäkké, ohybné, baby si ich obujú samé a hodia sa takmer ku všetkému.
Toľko moja úvaha na obyčajné veci, majte aj vy dni plné krásnych obyčajných vecí ….
vaša Grétka, Dorotka a Miška
xxx
2 komentáre
Tie ciernobiele fotky ?
Trochu zmeny, dakujem.