NEVER MIND!

Ja som to vedela. Ale tvárila som sa, že nie. Aj vám som to tak tlmočila, nechcela som vám klamať ale ináč sa nedalo. Vedela som po celý čas, že to bude dievčatko. Neuveriteľne som sa na ňu tešila. Na to, že budú 3 dievčatá. Vždy som to tak trochu závidela svojim sesterniciam, ktoré boli 3 sestry a ja som do svojich 10tich rokov bola jedináčik. Majú skvelý vzťah a aj keď sme kamarátky, tomu sesterskému magickému putu, čo je medzi nimi sa nič nevyrovná.
Mala som dva dôvody, prečo som o tom nerozprávala. Manžela, ktorý sa chcel nechať prekvapiť. A ľudí! Presne tak, ako som predpokladala, že to bude v tehotenstve, tak je tomu teraz.

Keď sa pýtali, čo to bude, odpovedala som radšej neviem, ako počúvať vety typu: „Veď nevadí“ .
Akože nevadí, že máte tri dievčatá, lebo je to asi hrozné nemať chlapca. Veď je to predsa úplne jedno. Áno nevadí mi, že mám 3 dievčatá. Nevadí mi, že nemám syna. Nevadí mi, že mám tri zdravé deti a bolo by mi úplne jedno, či sú to dievčatá alebo chlapci. Po poznámke nevadí, nasleduje ďalšia: „A nechceli ste chlapca?“ . Och prepánajána, nie je to už predsa jedno, ak máme dcéru.

Preto sme si to nechávali pre seba. Jednoducho sme si sebecky nechceli nechať pokaziť radosť nezmyselnými otázkami.
Tehotenstvom sa to vôbec neskončilo. Je to tak stále. Aj keď je už Agátka s nami, stále sa na to pýtajú. A moje vnútro vtedy hlasno kričí : „Haloooo, veď ona je tu a vy o nej hovoríte, či by som ju nechcela vymeniť za chlapca!!!“
Marek (môj zákonitý) to vyriešil. Na otázku, či sme nechceli chlapca, povie: „Nie, až štvrtý bude chlapec.“ Vtedy väčšinou stíchnu, lebo 4 deti sa im zdá už ďaleko nepochopiteľnejšie ako 3 dievčatá:)
 
Takže nám to vôbec NEVADÍ!!!
 
Ľúbte sa a množte sa :)
Vaša Miška
xxx

BACK